ProZ.com translation contests »
Bon voyage: "Stories about travel" » English to Slovak » Entry by Natalia Belicova


Source text in English

Translation by Natalia Belicova (#27839)

The moment when, 50 years ago, Neil Armstrong planted his foot on the surface of the Moon inspired awe, pride and wonder around the world. This newspaper argued that “man, from this day on, can go wheresoever in the universe his mind wills and his ingenuity contrives…to the planets, sooner rather than later, man is now certain to go.” But no. The Moon landing was an aberration, a goal achieved not as an end in itself but as a means of signalling America’s extraordinary capabilities. That point, once made, required no remaking. Only 571 people have been into orbit; and since 1972 no one has ventured much farther into space than Des Moines is from Chicago.

The next 50 years will look very different. Falling costs, new technologies, Chinese and Indian ambitions, and a new generation of entrepreneurs promise a bold era of space development. It will almost certainly involve tourism for the rich and better communications networks for all; in the long run it might involve mineral exploitation and even mass transportation. Space will become ever more like an extension of Earth—an arena for firms and private individuals, not just governments. But for this promise to be fulfilled the world needs to create a system of laws to govern the heavens—both in peacetime and, should it come to that, in war.

The development of space thus far has been focused on facilitating activity down below—mainly satellite communications for broadcasting and navigation. Now two things are changing. First, geopolitics is stoking a new push to send humans beyond the shallows of low-Earth orbit. China plans to land people on the Moon by 2035. President Donald Trump’s administration wants Americans to be back there by 2024. Falling costs make this showing off more affordable than before. Apollo cost hundreds of billions of dollars (in today’s money). Now tens of billions are the ticket price.

[ … ]

It is a mistake to promote space as a romanticised Wild West, an anarchic frontier where humanity can throw off its fetters and rediscover its destiny. For space to fulfil its promise governance is required. At a time when the world cannot agree on rules for the terrestrial trade of steel bars and soybeans that may seem like a big ask. But without it the potential of all that lies beyond Earth will at best wait another 50 years to be fulfilled. At worst space could add to Earth’s problems.
Okamih, keď pred 50 rokmi Neil Armstrong vkročil na povrch Mesiaca, vyvolal úžas, hrdosť a údiv u ľudí na celom svete. V novinách sa písalo, že „odteraz sa človek môže vydať vo vesmíre kamkoľvek si jeho myseľ bude priať a jeho dômyselnosť to premení na realitu... človek sa skôr či neskôr, ale pravdepodobne skôr, dostane na iné planéty.“ No nestalo sa tak. Pristátie na Mesiaci bolo skôr anomáliou, ktorej cieľom nebolo samotné pristátie, ale predviesť, akých mimoriadnych činov je Amerika schopná. Hneď ako sa tak stalo, nebolo potrebné to opakovať. Na obežnej dráhe bolo iba 571 ľudí a od roku 1972 sa nikto neodvážil podniknúť cestu do vesmíru dlhšiu ako je cesta z Des Moines do Chicaga.

V nasledujúcich 50 rokoch sa toho však veľa zmení. Ceny klesajú, objavujú sa nové technológie, ambície Číny a Indie, a nová generácia podnikateľov sľubuje trúfalú éru rozvoja kozmického priestoru. Jej súčasťou určite bude vesmírny turizmus pre bohatých a lepšie komunikačné siete pre všetkých; z dlhodobého hľadiska môže zahŕňať ťažbu nerastných surovín a dokonca hromadnú prepravu. Vesmír bude čoraz viac pripomínať rozšírenie Zeme – scénu pre firmy a súkromné osoby, nie iba pre vlády. No aby sa tento sľub mohol naplniť, svet najprv musí vytvoriť systém pravidiel, ktoré budú na nebi platiť – v období mieru, no ak by k tomu došlo, aj v čase vojny.

Rozvoj vesmíru sa zatiaľ sústredil na uľahčenie činností tu dolu – hlavne satelitnej komunikácie určenej na vysielanie a navigácie. Teraz sa však dve veci menia. Tou prvou je, že geopolitika podnecuje vysielanie ľudí za okraje nízkej obežnej dráhy Zeme. Čína plánuje pristátie ľudí na Mesiaci do roku 2035. Vláda prezidenta Donalda Trumpa chce Američanov znovu na Mesiaci do roku 2024. Vďaka klesajúcim cenám je toto predvádzanie sa cenovo dostupnejšie než v minulosti. Apollo nás stálo stovky miliárd dolárov (pri dnešných cenách). Dnes sa v desiatkach miliárd pohybujú ceny leteniek.

Propagovať vesmír ako idealizovaný Divoký západ, pohraničie, kde vládne anarchia a kde bude ľudstvo konečne slobodné a bude môcť znovu objavovať svoj osud, je chyba. Aby vesmír dosiahol svoj potenciál, bude treba vedenie. V časoch, kedy sa svet nedokáže dohodnúť ani na pravidlách pre pozemné obchodovanie s oceľovými tyčami a sójovými bôbmi, to môže vyzerať ako obrovská požiadavka. No bez toho dosiahnutie potenciálu toho všetkého, čo leží za hranicami Zeme, bude musieť prinajlepšom počkať aspoň ďalších 50 rokov. Prinajhoršom môže vesmír pridať Zemi ďalšie problémy.


Discuss this entry